Niekedy na prelome 16. a 17. storočia bola napísaná jedna z najznámejších komédií Williama Shakespeara nazvaná Much Ado About Nothing, (Mnoho kriku pre nič). A pred pár týždňami, či presnejšie po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb, kedy sa viacerí museli zobudiť z denného (politického) snívania, ktoré je typické pre pubertu, sa podobná „hra" objavila aj u nás. Na rozdiel od originálu však nejde o anglickú divadelnú komédiu, ale o slovenskú politickú realitu. Skúsme si teda aspoň stručne a v zjednodušenej podobe predstaviť účinkujúcich, ich roly a dejovú líniu...
Už pred konaním volieb k sebe zahoria „politickou láskou" starí známi a to presne v súlade s porekadlami: „Čo sme si, to sme si, ale stará láska nehrdzavie a tak, čo cirkev spojila, nech sa ani s fígľom nerozpája". Ich vzťah dokonca dospieva až k tomu, že formulujú ochotu zostať spolu a naopak, odmietajú sa čo i len rozprávať s Najväčšou dievkou, ktorá chce tancovať so všetkými. Na predvolebnej scéne síce tancujú aj ďalší, ale až na Maďarského šuhajíka, ostatní sólisti na pravej strane pódia nepožiadajú Najväčšiu dievku o tanec. Všímajú si totiž, že s ňou nedokáže držať krok ani Orol zo Žiliny so svojou vybranou družinou, a Boxer od nej dokonca dostáva opakovane zopár takých ľavých hákov, že prestáva vnímať realitu a stále spomína dvojciferné čísla.
Zápletku „napísal" autor skutočne majstrovsky. Po tom, čo Ústredná rozdá karty, Najväčšia dievka zostáva na ocot. Orol zo Žiliny zrazu prichádza o mužnosť a Boxer sa od vyčerpania dostáva pod stôl, takže diváci viac naň nedovidia. Chvíľku sa síce šepká, že tam niekde sa ocitá aj Maďarský šuhajík, ale keďže pri rozdávaní kariet už nie je, prestáva to všetkých rýchlo zaujímať. Ostatní za stolom začínajú oslavovať - sú štyria a môžu vytvoriť ideálne fungujúci swingers-klub. No už pri dohadovaní o tom, kto s kým, čo a ako sa zisťuje, že si do klubu so sebou priniesli ďalších a tí nechcú zostať bokom. A tak to chvíľu vyzerá, že sa nedohodnú, kto s kým, čo a ako... Niektorí vykrikujú, že oni to najradšej tak, obyčajne... Šéfka im odkazuje, že obyčajne nech to robia s inými a všetci sú chvíľu v napätí, ako to dopadne. Nakoniec sa však nájde Fešák, ktorý prizná, že on to rád aj obyčajne a tak sa otvára veľký klub, lebo ten je lepší, než exkluzívna štvorka. Najväčšia dievka hromží a jeduje sa, lebo sa dozvedá, že klub nebude exkluzívny, no ju tam aj tak nechcú. Vykrikuje, že neverí Fešákovi, že by to chcel obyčajne len tak, ale nepomôže si... Okrem verbálnej masturbácie týkajúcej sa jej vlastných predností a spomienok na minulosť už neprichádza s ničím, čo by ostatní pred tým nevideli a tak jej protesty zanikajú v bujarej hudbe vychádzajúcej z klubu.
Následne sa dej odvíja vcelku nudne: herci sem-tam zabudnú na to, na čom sa dohodli, vypadnú im i napísané repliky a tak zaimprovizujú. Protesty Najväčšej dievky i Orla zo Žiliny ostatní odbíjajú tým, že aj oni sľubovali, no nie vždy dali...
A záver? Ten je otvorený, lebo dnes sa tu hrá epické divadlo. O to viac by však diváci mali sledovať všetkých na scéne a ich nasledovné výstupy..., aby sme v hanbe nezostali...