reklama

SaS na ceste do zabudnutia (?!)

Sloboda a Solidarita píše od svojho založenia pomerne úspešný príbeh. Nepodarilo sa jej síce výraznejšie presadiť svojich kandidátov v regionálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu neprekonala potrebnú päťpercentnú hranicu, ale všetko si to vynahradila v parlamentných voľbách. Okrem zisku viac než 12 % voličských hlasov sa stala hneď na prvý šup aj vládnou stranou, či presnejšie druhou najsilnejšou stranou vládnej koalície. Zdá sa však, že takýto výrazný úspech tejto strane neprospieva a jej posledné kroky z nej robia Ikara, ktorý vyletel až príliš vysoko a začína padať...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Sloboda a Solidarita (SaS), alebo ak chcete „Sulíkovci", sa v slovenskej politike od svojho založenia situovali do pozície niečoho nového, predchádzajúcim režimom nezaťaženého. Hneď na začiatku zaujali oslovovaním potenciálnej voličskej základne dovtedy nevídanou mierou využívania moderných informačných technológií (táto strana nesporne prispela k vyššej volebnej účasti v nedávnych parlamentných voľbách). Od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb to ale s touto stranou ide skôr dole vodou. Viaceré ich doterajšie kroky totiž potvrdzujú ich nepripravenosť, nekompetentnosť a neschopnosť dodržať ani vlastné programové zásady, ktoré majú zverejnené na ich internetovej stránke (http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 - článok II) a to je cesta, akú už svojho času absolvovali „Schusterovci" (SOP) či „Ruskovci" (ANO). Čo mám na mysli? Skúsim uviesť aspoň pár príkladov:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočítavosť nad zlato, alebo čo tam po programových rozporoch...

Po R. Sulíkovi je dnes najznámejšou tvárou poslaneckého klubu SaS I. Matovič. „Obyčajný človek", ktorý s troma ďalšími osobami rozvírili stojaté vody diskusií o význame prideľovania preferenčných hlasov. Z politologického hľadiska však najpozoruhodnejšou skutočnosťou na celej tejto situácii nie je takzvané prekrúžkovanie sa poslednej štvorice z kandidátnej listiny strany SaS na jej popredné pozície. Tou najzaujímavejšou skutočnosťou je zaradenie zoskupenia Obyčajní ľudia na kandidátnu listinu strany SaS. Stačí si totiž porovnať programové tézy strany SaS (viď spomenutá internetová stránka) s prioritami, ktorých sa chce pridŕžať nezávislé občianske hnutie Obyčajní ľudia (http://obycajniludia.sk/nase-priority/), uvedomiť si, že nezávislé občianske hnutie by za normálnych okolností (teda podľa platnej a účinnej legislatívnej úpravy) nikdy nemalo šancu postaviť svojich kandidátov (akokoľvek dobrých a spravodlivých) do volieb do Národnej rady SR a mierne popustiť uzdu predstavivosti... Hneď sa pred nami začnú vynárať otázky typu: „Komu a čo bolo sľúbené?" Samozrejme, ja na túto otázku nebudem rozvíjať žiadne traktáty, no v jej kontexte chcem upozorniť na to, že tí, ktorí boli za zaradenie členov zoskupenia Obyčajní ľudia na kandidátnu listinu strany SaS, buď nepoznali programové tézy vlastnej strany či priority Obyčajných ľudí, alebo im to bolo ukradnuté, alebo...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

R. Sulík predsedom parlamentu, alebo čo s Fešákom?

Po tom, čo bolo jasné, že R. Ficovi a jeho Smeru-SD sa nepodarí zostaviť vládnu koalíciu, začali sa horúčkovito rozvíjať rôzne úvahy o tom, kto dostane aký post. Strana SaS dosiahla vo voľbách prekvapujúco dobrý výsledok a tak si mohla nárokovať na primeraný počet (nielen) ministerských postov. V rôznych diskusiách padalo pomerne často aj meno R. Sulíka, ale výsledné rozhodnutie zaskočilo skutočne mnohých. R. Sulík sa totiž nestal ani ministrom financií (kto ale čakal, že I. Mikloš a SDKÚ-DS pustia tento post niekomu inému?), ani ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny (na túto oblasť mali v SaS iného odborníka), ani ministrom hospodárstva (predsa len, ministerstvo hospodárstva nie je v slovenských podmienkach považované za mimoriadne dôležité). Ľudia, ktorí ho vnímali ako politika a odborníka venujúceho sa takmer výlučne ekonomickým témam, teda čakali, kam povolebný vietor R. Sulíka zanesie. A zaniesol ho na post, ktorý mu (aspoň teraz, na začiatku) veľmi nesedí. Spôsob jeho komunikácie (priamosť prepletajúca sa s arogantnosťou a násobená nie najčistejšou artikuláciou) a vystupovanie na oficiálnych podujatiach (nebudem tu rozoberať otázky etikety, lebo sa nevenujem protokolu a etikete, ale na túto tému už utŕžil od rôznych odborníkov niekoľko „faciek") je jedna vec. Odborná nepripravenosť prejavujúca sa v nedostatku základných znalostí je však oveľa vážnejšia vec. Ak bežného občana neznalosť zákona neospravedlňuje, verejne prezentovaná neznalosť Ústavy SR ako základného zákona u predsedu parlamentu s chrbtovou kosťou by mala byť dôvodom na jeho rezignáciu. V takýchto prípadoch by totiž viac než inokedy malo (!!!) platiť, že posty ústavných činiteľov nie sú guľôčky...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nominácie (nielen) na ministrov, alebo ako sa „vhodní ľudia hľadajú"

Či sa to vedeniu SaS páči alebo nie, viacero nominácií tejto strany (podotýkam, že nielen na národnej úrovni) prinieslo pochybnosť, že táto strana nebola a nie je pripravená na vládnutie. A vôbec sa tu nejedná o dostatočné alebo nedostatočné vzdelanie jej nominantov. Je zrejmé, že strana nemá dostatočne rozvinuté ani regionálne štruktúry a tie sa mávnutím čarovného prútika alebo lanárením ľudí z iných strán len tak nepostavia. Navyše, u niektorých nominantov tejto strany nebudú stačiť iba extra hodiny anglického jazyka, ale aj dlhé a podrobné diskusie o vzťahoch a procesoch prebiehajúcich v rezortoch, ktoré im boli zverené, respektíve na ktoré si trúfli...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Komunikujeme, alebo ako by bolo lepšie do jazyka si hryznúť

Povolebnej straníckej komunikácii SaS zatiaľ jednoznačne dominujú R. Sulík a I. Matovič. A u oboch platí, že zatiaľ túto svoju rolu nezvládajú. Namiesto uvážlivých vyjadrení už stihla táto dvojica kde koho uraziť - napríklad seba navzájom... Svojimi doterajšími vyjadreniami síce bavia niektorých politických komentátorov, ale je otázka, ako dlho dokážu voliči SaS prehliadať často nepremyslené vyjadrenia, ktoré je následne potrebné v priebehu pár dní či dokonca hodín dementovať alebo modifikovať...

Nestabilný poslanecký klub, alebo kedy sa zase rozkmotria

V rukách držím regionálne noviny Košicko (č. 31 zo 6. augusta 2010) a na poslednej strane, v už tradičnej rubrike „na strane obyčajných ľudí" čítam krátky text od I. Matoviča s názvom „Obrovský úspech". Okrem iného sa dozvedám aj toto (verzia článku „Obrovský úspech" je skrátená autorom tohto článku): „Dobre to dopadlo. Nakoniec sme sa dohodli. SaS sa priznala k sľubu... [...] Niektorí z vás to mylne pochopili tak, že teraz sú nám už sľuby, ktoré sme vám dali ukradnuté. [...] Tiež ste si niektorí mysleli, že týmto sa hlásime k registrovaným partnerstvám, dekriminalizácii marihuany a pod. - témam, s ktorými sme doteraz nesúhlasili. Nie, nie. Všetko zostáva po starom. Stojíme si za každým jedným sľubom... [...] a budeme robiť všetko preto, aby sme ich naplnili. [...] Obrovský úspech. [...] Pani premiérka na stretnutí s poslancami sľúbila, že sa príjmu zákony, ktoré... [...] Ide presne o 2 naše návrhy, za ktoré sme bojovali. A nebojte sa, tak isto pretlačíme postupne aj všetky ostatné..." Nuž, ak to I. Matovič myslí vážne, je len otázkou času, kedy dôjde k ďalším turbulenciám vo vládnej koalícii. A nebude to spôsobené rozpormi medzi rôznymi poslaneckými klubmi, ale rozpormi vnútri poslaneckého klubu SaS...

Liberálny dom, alebo liberálny tunel?

Strana, ktorá sa chce zasadzovať za hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami a ktorá chce bojovať proti korupcii a klientelizmu, nemôže hneď v prvom mesiaci vládnutia začať tunelovať štát... Alebo? Môže? SaS ukazuje, že áno. Vysvetlenia predsedu R. Sulíka sú chabé a argument, že aj iní tak robia patrí do materskej škôlky...

Aká bude teda budúcnosť SaS? Neviem! Ale ak bude aj naďalej a v nastúpenom tempe pokračovať táto strana v psích kusoch, celkom vážne jej hrozí, že skončí v zabudnutí. Po kritike svojich predchodcov prostredníctvom blogov a novinových článkov je čas pristúpiť k činom. A pri týchto činoch sa objavujú prvé slabiny a chyby. Slabiny a chyby, ktoré niektorí prisudzujú neskúsenosti a „nedospelosti" strany, no zároveň slabiny a chyby, ktoré môžu stáť veľa nás všetkých, lebo vládnuť v prvom rade znamená niesť zodpovednosť a nie naťahovať sa o najfarebnejšiu guľôčku niekde na blogerskom pieskovisku...

Daniel Klimovský

Daniel Klimovský

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád život a chcem, aby boli moji študenti úspešní, pretože verím, že študent je najlepším zrkadlom svojho pedagóga. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu