Hyeny medzi nami...

Autor: Daniel Klimovský | 22.1.2011 o 12:51 | Karma článku: 19,99 | Prečítané:  13872x

Láska k blížnemu svojmu môže byť relatívna. A to aj pre aktívnych veriacich. Ešte výraznejšia relativita sa vzťahuje k rešpektovaniu iných, ktorá by mala byť v každom z nás, bez ohľadu na to, k čomu sa hlásime. Žiaľ, aj bežné životné situácie stále dokazujú, že hyeny sú stále medzi nami...

 

Včera som absolvoval pomerne náročnú pracovnú cestu. Z Košíc do Bratislavy som cestoval nočným vlakom a už o 7:30 som mal kvôli projektovej spolupráci stretnutie v centrále ZMOS-u. Keďže na 9:15 som mal dohodnuté stretnutie na Úrade vlády SR, dá sa povedať že v tomto čase som sa dosť ponáhľal...

Približne o 8:45 som prišiel na Šafárikove námestie, kde som chcel nastúpiť na električku č. 13. Práve keď som prichádzal na zastávku, blížila sa k nej aj električka č. 14. Po zastavení a otvorení dverí z nej doslova vypadol jeden cestujúci. Bol to taký starší pán, vekovo pravdepodobne po šesťdesiatke... Vodič si to všimol, vystúpil a hneď zisťoval, či sa mu niečo nestalo. Keďže pán mal zjavne niečo narazené, vodič sa vrátil do kabíny a zavolal na dispečing, aby po tohto cestujúceho niekto prišiel a aby ho odviezli do nemocnice. Prirodzene, chvíľu to trvalo. Odhadujem, že za približne 7 - 8 minút za štrnástkou už boli „nastúpené" ďalšie štyri električky a na zastávke sa začalo objavovať šomranie. Priznávam, nečítal som si prepravný poriadok bratislavského dopravného podniku, no v tomto stojím na strane vodiča. Jednoducho bol pri cestujúcom a keď sa tento trochu spamätal, vzal ho sadnúť si do električky kým niekto poň nepríde. Čo ma ale zarazilo, boli reakcie niektorých z tých, ktorí čakali na tie ďalšie električky. Špeciálne pri tom vynikal jeden pán, vekovo tiež okolo šesťdesiatky. Najprv slovne atakoval vodiča a povedal mu, že by mal uhnúť... Nuž, každý, kto bol na Šafárikovom námestí vie, že električka tam môže „uhnúť" iba tak, že by pokračovala ďalej... Keď šofér povedal, že nemôže, lebo má zraneného cestujúceho a musí počkať na niekoho z dispečingu, dotyčný sa rozčúlil a použil pre mňa až neuveriteľný argument: „Ale ja sa ponáhľam!" „Prosím?!" hovoril som si v duchu: „Ako môže niekto povýšiť svoje ponáhľanie sa nad zdravie iného..." Následne začal nahlas šomrať, podporovaný neďaleko stojacou pani, že toto nie je pružná doprava a že sa to takto nedá... Že šofér by mal toho pána vysadiť a pokračovať ďalej, lebo blokuje dopravu a o toho nešikovného cestujúceho sa aj tak niekto postará...

Neviem, čo by sa dialo, ak by auto z dispečingu nedošlo, možno by niekto navrhol lynčovanie vodiča i toho „nešikovného" cestujúceho... Každopádne, zase som mal možnosť uvedomiť si, koľko hyenizmu sa môže skrývať v ľuďoch...

Odkaz pre vodiča: Pán vodič, podľa mňa ste vodičom, ktorý tu je pre cestujúcich, a máte moje sympatie. Aj v mene toho zraneného Vám ďakujem, že ste sa naň nevykašľali a že ste dokázali, že zdravie človeka je dôležitejšie než 15 minút, ktoré uplynuli, kým prišlo auto z dispečingu...

Odkaz pre toho rozčuľujúceho sa: Neprajem Vám nič zlé, no myslím, že ste vo veku, kedy sa aj Vám môže stať, že spadnete, lebo sa Vám zatočí hlava alebo kvôli inému zdravotnému problému... Skúste si položiť otázku, či by sa Vám v takom momente páčilo, keby Vás ostatní iba prekročili a nevšímali by si Vás... Mimochodom, prázdny taxík stál asi 50 metrov od zastávky. Ak ste sa až tak veľmi ponáhľali, mali ste využiť práve túto možnosť a neukazovať ostatným, aké monštrum sa vo Vás skrýva...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.


Už ste čítali?