reklama

Rebríček najlepších univerzít opäť bez nás – ako ďalej?

Najčastejšie výhovorky prečo sa žiadna slovenská univerzita nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete a pár tipov na zlepšenie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Hneď po zverejnení rebríčka najlepších 500 univerzít sveta sa opäť otvorila u nás diskusia, prečo žiadna slovenská univerzita nefiguruje v najlepšej päťstovke. Podobne, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, som presvedčený, že nebude mať dlhé trvanie a predpokladám, že jej vplyv bude marginálny. Prečo? Nuž najmä preto, lebo veľa zodpovedných si dokáže nájsť nejakú výhovorku, prečo sa nad týmto rebríčkom neoplatí vážne zamýšľať (takýchto rebríčkov sa zostavuje hneď niekoľko, no slovenské univerzity sa v nich nedokážu výraznejšie presadiť). Štyri najčastejšie výhovorky som zhrnul v nasledujúcich riadkoch:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1) pri hodnotení sa využíva aj kritérium počtu držiteľov Nobelovej ceny pôsobiacich na daných pracoviskách, čo je utrhnuté od reality

Táto výhovorka patrí medzi klasické. A vôbec nemusí ísť o počet držiteľov Nobelovej ceny. V akomkoľvek hodnotení si stačí vybrať to „najextrémnejšie" kritérium a poukazovať naň ako na nosné kritérium. Ale, skúsil sa niekto z tých, ktorí ho vyťahujú, pozrieť na metodológiu zostavovania daného rebríčka? Novinári radi vyťahujú perličky, takže celkom prirodzene do svojich novinových článkov vložia aj informáciu o tom, že tento rebríček zohľadňuje i takéto kritérium, no zabudnú alebo nechcú uviesť, že ide iba o jedno z mnohých kritérií, ktoré navyše nie je nosné. Mimochodom, koľko nositeľov Nobelovej ceny v súčasnosti pôsobí na univerzitách v Maďarsku, Poľsku alebo Českej republike? Ak poznáte odpoveď, tak viete, že toto kritérium nie je najpodstatnejšie, pretože inak by sa do prvej päťstovky nedostali viaceré univerzity z týchto krajín...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2) slovenské vysoké školstvo je finančne poddimenzované a nie je možné konfrontovať naše pracoviská s inými pracoviskami vo svete

Táto výhovorka je implicitne chybná, pretože automaticky neplatí pravidlo: viac peňazí = kvalitnejšia veda a kvalitnejšie vzdelávanie. Alebo sa naozaj nájde niekto, kto si myslí, že zvýšenie objemu finančných prostriedkov naliatych do slovenských vysokých škôl by okamžite vyriešilo problém zaostávajúcej kvality vysokoškolskej vedy a vzdelávania na Slovensku? Samozrejme, čiastočne by to možno dokázalo zvýšiť motiváciu jednotlivcov a pravdepodobne by to na univerzity prilákalo viacero kvalitných jednotlivcov. A určite by bolo tiež viac zdrojov na realizáciu výskumov i na zariadenie učební a laboratórií. Ale rozhodujúca je osobná kapacita a tá sa navýšením finančných zdrojov nezvyšuje. Okrem toho, zvýšenie objemu finančných zdrojov pre potreby univerzít je nesporne dôležitým nástrojom, no jeho dopady sa prejavujú v neskoršom období (napríklad skvalitnenie knižničných fondov by mohlo viesť k zvýšeniu záujmu o najnovšie a najkvalitnejšie zdroje u tých, ktorých by sme k tomu systematicky viedli a ktorí by k tomu zároveň mali prístup, no pochybujem, že by sa záujem zvýšil aj u tých, ktorí o najnovšie poznatky neprejavujú záujem ani dnes).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3) na Slovensku máme málo karentovaných časopisov, čo diskriminuje našich autorov

Na jednej strane uznávam, že ani ja občas nerozumiem, prečo sa Ministerstvo školstva SR orientuje špeciálne na databázu Current Contents (vysvetlenie: v tejto databáze sú zahrnuté články uverejňované v takzvaných karentovaných časopisoch, ktoré patria medzi najkvalitnejšie na svete) a nie napríklad na časopisy s významným impakt-faktorom (vysvetlenie: ide o mieru citovanosti, alebo ešte jednoduchšie, tento faktor hovorí o tom, koľkokrát v priemere sú citované články uverejňované v príslušnom časopise za sledované obdobie). Ale nech. Fígeľ spočíva v niečom inom. Slovensko nie je izolovaným ostrovom a každý, kto chce pôsobiť v akademickej sfére, musí komunikovať. Prirodzene, tak ako latinčina bola lingua franca pre stredovekých učencov, angličtina je v súčasnosti nespochybniteľným vedeckým a akademickým komunikačným jazykom. A to platí aj pre akademikov v Číne, Nemecku, Argentíne, Japonsku či Mexiku. Ak sa teda jednotlivci pôsobiaci v dnešnej dobe v akademickej sfére chcú medzinárodne presadiť, nezostáva im nič iné, iba používať vedeckú lingua franca súčasnosti. A v takom prípade naši autori nie sú diskriminovaní a môžu svoje práce publikovať vo všetkých časopisoch, ktoré uverejňujú články v anglickom jazyku (väčšina karentovaných časopisov vychádza práve v tomto jazyku).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4) rebríček zostavujú Židia a/alebo slobodomurári, aby ponižovali či znevýhodňovali iných

Tak toto je výhovorka vhodná akurát tak pre konšpirátorov a keďže medzi nich nepatrím, nebudem sa jej venovať... :)

Namiesto týchto výhovoriek by bolo vhodné pozrieť sa na reálny stav a začať napríklad týmto:

1) mali by byť unifikované podmienky pre dosahovanie rôznych akademických alebo vedeckých hodností

Určite sa už väčšina z čitateľov stretla s tým, že obhajoba diplomovej práce na vysokej škole X sa môže diametrálne odlišovať od obhajoby diplomovej práce na vysokej škole Y. Ale menej sa už napríklad vie, že nie je docent ako docent, lebo podmienky si určujú a schvaľujú fakulty prostredníctvom svojich vlastných vedeckých rád, čo znamená, že na úspešnú habilitáciu na jednom pracovisku stačí menej kvalitných publikácií, ako na habilitáciu na inom pracovisku. A to sa týka aj iných akademických alebo vedeckých hodností.

2) malo by dôjsť k postupnému zníženiu univerzít

Samozrejme, odpor by bol v takom prípade veľký (už ho naznačila klasifikácia slovenských vysokých škôl do kategórií), no ak sa má zlepšiť úroveň vysokého školstva na Slovensku, je potrebné koncentrovať existujúcu kvalitu. Nástrojov sa tu ponúka hneď niekoľko, no azda najmenej bolestivým je striktná klasifikácia na univerzitné a neuniverzitné vysoké školy, ktorá mala a mohla byť realizovaná už v skoršom období, no výsledky jej implementácie sú nedostatočné.

3) mal by byť zvýšený objem finančných prostriedkov plynúcich do akademickej sféry, no zároveň by mali byť vypracované komplexnejšie kritériá na prerozdeľovanie zdrojov

Až do času, kým väčšina zdrojov bude prerozdeľovaná podľa počtu študentov, nie je možné čudovať sa vysokým školám, že prijímajú vysoké počty študentov. Preto je dôležité hľadať komplexnejšie kritériá zohľadňujúce napríklad vedeckú a vzdelávaciu úspešnosť za obdobie posledných dvoch-troch rokov (vedecká úspešnosť by sa dala merať napríklad množstvom a kvalitou publikácií a výskumných projektov; vzdelávacia úspešnosť by mohla byť meraná napríklad prostredníctvom úspešnosti absolventov umiestniť sa na trhu práce v odbore, ktorý ukončia a podobne). Tento nástroj by smeroval k tomu, aby zdroje plynuli predovšetkým tým najlepším a títo by mohli generovať kvalitu, po ktorej tak všetci voláme. V tejto súvislosti by bolo nutné zabrániť podvodom, aby si napríklad niektorí neregistrovali svoje publikácie vo vyšších kategóriách než v tých, kam v skutočnosti patria, prípadne aby sa projektové zdroje neprideľovali na základe iných, ako akademických kritérií. Súčasťou navýšenia zdrojov pre akademickú sféru by mohlo byť aj každoročné udeľovanie akejsi národnej vedeckej ceny, ktorá by bola obdobou Wittgensteinovej ceny udeľovanej v Rakúsku (v tomto návrhu súhlasím s tým, čo napísal R. Mistrík na svojom blogu: http://blog.etrend.sk/robert-mistrik/2010/02/19/slovenska-%C3%A2%E2%82%AC%C5%BEnobelova-cena%C3%A2%E2%82%AC%C5%9B/).

4) v rámci doktorandského štúdia by sa mala venovať výrazná pozornosť metodologickým otázkam

V tomto prípade skutočne platí, že čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel. Ak človek nezíska vzťah k výskumu v ranej fáze svojho profesionálneho života, ťažko možno očakávať, že sa tak stane v neskoršom období. A výskum bez správneho metodologického postupu nie je vlastne výskumom, ale iba akýmsi tápaním. Veľa autorov má ale problémy aj s argumentáciou a interpretáciou a práve obdobie doktorandského štúdia je tým obdobím, v rámci ktorého by mali tieto svoje problémy zmierniť či dokonca úplne eliminovať.

5) každý doktorand by mal stráviť v rámci svojho doktorandského štúdia aspoň jeden semester na zahraničnom pracovisku

I keď tento návrh by sa mohol zdať pritiahnutý za vlasy, osobne si to nemyslím. Doktorandské štúdium by malo byť o otváraní možností a konfrontácia vlastných vedomostí a skúseností s „ľuďmi zvonku" (teda s kolegami, ktorí pôsobia nielen na inom pracovisku, ale aj v inom systéme) by mala byť prospešná. Navyše, pobyt doktoranda na zahraničnom pracovisku môže obohatiť aj jeho domáce pracovisko, pretože tento sa vracia (alebo by sa aspoň mal vrátiť) s novými poznatkami, skúsenosťami alebo kontaktmi.

6) slovenskí akademici by sa mali viac pokúšať o publikovanie svojich príspevkov v časopisoch, ktoré sú vedené v medzinárodne uznávaných databázach

Aj keď publikovanie v medzinárodne rešpektovaných časopisoch nie je jednoduché, slovenskí akademici (na mysli tu mám predovšetkým tých, ktorí pôsobia v humanitných a spoločenskovedných odboroch) by sa mali pokúšať vo väčšej miere o publikovanie vlastných výstupov v týchto časopisoch (motivovať by ich k tomu mali aj ich zamestnávatelia). A určite by sa nemali nechávať odradiť prípadnými neúspechmi. V tých najlepších časopisoch „kamarátske kliky" zvyčajne nehrajú žiadnu rolu a tak si môžu byť istí recenzným konaním, ktoré môže byť prínosné aj v prípade zamietnutia publikovania článku.

Samozrejme, nenárokujem si na to, že tieto tipy by mali hneď viesť k tomu, aby sa aj slovenské univerzity umiestňovali v rebríčkoch najlepších univerzít na svete. Na druhej strane si však myslím, že najhoršie by bolo nepokúšať sa o nič...

Daniel Klimovský

Daniel Klimovský

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád život a chcem, aby boli moji študenti úspešní, pretože verím, že študent je najlepším zrkadlom svojho pedagóga. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu